Travelfocus
žádné komentáře

Lidé tu komunikují s úsměvem, říká o Indonésii Kamil Fógel

Lidé tu komunikují s úsměvem, říká o Indonésii Kamil Fógel
zmenšit písmo zvětšit písmo velikost písma vytisknout stránku

Kamil Fógel , narodený v r. 1978 na Slovensku, povolaním lekár, posledných päť rokov žije a pracuje v Prahe, špecializuje se na urológiu. Za posledných osem rokov navštívil všetky kontinenty okrem Austrálie a Antarktídy. Okrem cestovania a fotografie jeho ďalšími záľubami sú vysokohorská turistika, lezenie a skialpinizmus.

[ptal se Topí Pigula, foto Kamil Fógel]

prohlédněte si také fotorafické portfolio Kamila Fógela

Tvé fotky mají takřka profesionální kvalitu. Snažíš se prakticky ve fotografii dovzdělávat, nebo je to metoda „pokus omyl“?

Začnem trochu obšírnejšie. V posledných rokoch došlo k tak výraznému pokroku nielen v kvalite, ale aj kreativite mnohých amatérskych fotografov na celom svete, že medzi „profíkmi“ a amatérmi zostal už len posledný a vlastne i podstatný rozdiel – „profíkov“ fotografia živí, zatiaľ čo amatérov teší . Od roku 2002, kedy som si kúpil svoju prvú kinofilmovú zrkadlovku, som bol vždy samouk a aj naďalej ním ostávam. Metoda „pokus-omyl“ nasledovala pár rokov, až kým som nepochopil, ako správne exponovať. Totiž takmer od začiatku, len po pár pokusoch s negatívami som sa vrhol do sveta diapozitívov a práve to mi značne uľahčilo súčasný prechod na digitálne snímanie. Zvládnuť technickú stránku fotografie je relatívne jednoduché a dá sa naučiť, ale jej umelecká stránka je však niečo o mnoho zložitejšie a náročnejšie si osvojiť, pokiaľ je to vôbec možné. Knihy, časopisy, internet, súťaže a výstavy – to bolo to, čo mi pomohlo pochopiť reč fotografie. Začal som cestovať, fotiť a dokumentovať cesty, snažil som sa vypracovať svoj pohľad na svet. Inšpiráciou mi boli a aj naďalej ju nachádzam u ozajstných majstrov remesla ako napr. Nichols, Bischof, Salgado, McCurry, Kratochvíl a iní. Myslím, že každý, kto sa chce vyjadriť fotením by sa mal učiť od iných, skúsenejších a potom od seba.

Určitě ti někdy někdo řekl, že jsi talentovaný fotograf. Co je to talent?

To je záludná otázka! Talent je vrodený dar, ale tým to aj končí. Talentovaný fotograf je ten, kto začína s týmto darom na fotografickom poli ako absolútne neznámy člověk, tvrdo na sebe pracuje, má v sebe odhodlanie, motiváciu a nakoniec nafotí dobrý, silný a originálny príbeh, Jeho fotky potom oslovia tých pravých ľudí, ktorý jeho talent objavia, využijú a zhodnotia. Taká bola napríklad aj cesta obrovských talentov, Jamesa Nachtweya alebo Stevea McCurryho. Ja rozhodne nie som tento typ človeka.

A kýč? Západ slunce si na cestě vyfotí každý.

Tento motív môže byť gýčový, ale nie technicky a umelecky silná fotografia západu slnka, kde slnko len dokresľuje túto atmosféru. Veď práve svetlo pred západom je pre fotografov najvďačnejšie a vyslovene si „koleduje“ o dobrú fotku.

Představované fotky jsou z Indonésie. Co tě na téhle oblasti nejvíc láká?

Do Indonézie som išiel z dvoch dôvodov. Pred rokmi som začal cestovať po krajinách juhovýchodnej Ázie, Indonézia prišla na radu prirodzene. Druhým dôvodom bolo niečo, prečo sú na Zemi krajiny, do ktorých sa proste musíš vrátiť – obrovská rozloha, diverzita kultúr, náboženstiev, prírody a v prípade východnej Indonézie úplná absencia veľkých miest. Indonézia mi potvrdila to, čo som objavil už skôr – ľudia tu komunikujú úsmevom a priateľským gestom, človek si tu oddýchne.

Kamil Fógel

Kamil Fógel

Na cestě se soustředíš víc na zážitky, nebo na focení?

Mám pocit, že môj prístup bol vždy rovnaký. Fotím a zároveň mám aj zážitky. S fotoaparátom to je často krát väčší zážitok ako bez neho. Cestu bez foťáku si už jednoducho neviem predstaviť.

Co všechno ti focení na cestách přináší?

Predovšetkým obrovský relax. Cez hľadáčik vstupuješ do inej dimenzie, do iného sveta, Hlava sa ti dokonale vyčistí a zrazu cítiš, že to, čo robíš len vo voľnom čase si užívaš celý mesiac. Keď je to naviac v krajoch pre Európana exotickejších, zážitok sa zdvojnásobí.

Co děláš s fotkami po návratu?

Mal som vypracovaný vlastný systém s diákmi. Vyvolať, prezrieť pod lupou na svetelnom boxe, vytriediť odpad a nepodarky do koša a zvyšok nastrihať do rámčekov, tie čo postúpili som ďalej vytriedil na prezentačný súbor (cca 300ks), v ktorom som mal top favoritov. Popisky hlavného výberu som ukladal do PC , a teda že to boli hodiny a dni tvrdej práce! Po nedávnom digitálnom prezbrojení sa o svoje fotky bojím viac ako o diáky, ale asi oprávnene. Naviac to prináša nutnosť tieto data digitálne vyvolať , nastrihať a roztriediť avšak aj možnosť upraviť , čo u diákov nebolo. Mám s tým paradoxne viac práce ako s celuloidom. Naviac často surové data z DSLR ani zďaleka nedosahujú brilancie a ostrosti diáku a bez použitia postprocessingu sú sklamaním a prakticky nepoužiteľné pre prezentáciu fotografa.

Máš nějaké dlouhodobé fotografické záměry a plány?

Neživím sa fotografiou a ani nechcem. Moje fotenie je limitované prakticky len na moje osobné voľno, počas ktorého som na cestách a to my vyhovuje zo všetkého najviac. Nemám žiadne špecifické fotografické ciele. Mám veľkú radosť z toho, keď mám možnosť svoje fotky verejne prezentovať a vidím, že ľudom sa páčia, oslovia ich a motivujú to skúsiť tiež – cestovať s fotoaparátom v ruke.

Další: prohlédněte si také fotorafické portfolio Kamila Fógela

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *